Architekt Urban Residence Matej Grébert: Chceli sme sa odlišovať, ale byť aj prínosom

Bývať v príjemnom tichom prostredí, s výhľadom na rozľahlý park, pohodlne zaparkovať a mať pritom mestský život na dosah? Takým projektom je Urban Residence v blízkosti Račianskeho mýta. Architekt Matej Grébert zo štúdia Compass Architekti vysvetľuje, prečo nevsadili na „osvedčené“ skleníkové búdy, ale vybrali sa inou cestou.

Urban Residence sa považuje nielen odborníkmi, ale aj samotnými Bratislavčanmi za jeden z najlepších projektov v meste. Čo bolo pre vás inšpiráciou pri jeho tvorbe? 

Samotnému návrhu predchádzala, samozrejme, diskusia s developerom projektu, teda s Lucron Group. Predstavili sme si vzájomne vízie, rozoberali sme myšlienku, ako byť výnimoční, ako sa odlišovať, ale pritom zapadať do danej zóny a najmä, ako byť prínosom. Základnou inšpiráciou bolo vytvoriť mestský blok, ktorý je otvorený, nie uzavretý. Chceli sme urobiť veľký park a podarilo sa nám ho vytvoriť s rozlohou až 6 tisíc metrov štvorcových. Bude prepájať jednotlivé smery v území, bude schopný vytvoriť nové pešie ťahy a skratky, a dotvorí mestské prostredie, čo považujeme za veľkú výhodu. Pri takomto tradičnom koncepte sa nie je veľmi kde pomýliť. Budova drží uličnú čiaru smerom do Račianskej. Vytvára tak príjemné vnútroblokové tiché prostredie pre ľudí. 

Urban Residence ste tak včlenili priamo do Račianskej ulice?

Presne tak. Keďže ide o lineárny objekt, vytvorili sme tu obchodné prevádzky, čo znamená, že parter domu bude živý a aktívny. Tým, že je dlhý až 150 metrov, sme do parteru zasadili dve prerušenia a vznikli tak pasáže, ktoré budú prirodzene spájať vnútroblok s parkom a rušnú Račiansku ulicu so zastávkou MHD a prechodmi pre chodcov.

Zaujímavo ste vyriešili aj park.

Oslovili sme na spoluprácu záhradného architekta  Jána Augustína, ktorého ateliér sa venuje verejnému priestoru a parkom. Podarilo sa nám oproti pôvodnému konceptu dostať park do úrovne peších, takže nevzniká žiadna bariéra, žiadne výškové rozpoloženie. Vnútroblok sme rozdelili na tri základné časti. Oddychovú časť, časť s detským ihriskom a s plochami určeným na športové aktivity a retailovú zónu. 

Pri takýchto stavbách bývajú problémom garáže, ako ste sa popasovali s týmto problémom?

Veľmi dôležitou vecou je, že sa nám podarilo upratať podzemnú garáž tak, že v strede parku budú mať šancu vyrásť aj veľké stromy. Vytvorili sme až šesť metrov široký koridor, kde garáž nie je. Bude slúžiť ako veľký kvetináč pre veľké stromy s mohutným koreňovým systémom. Malé stromy, ktoré budú od fasády domu vo vzdialenosti 15 metrov, zase vytvoria príjemnú mikroklímu, aby sa priestor neprehrieval. Táto kombinácia stromov tak zaručuje intimitu pre obyvateľov, ktorí pocítia koruny stromov a najmä nebudú brániť svetlu, aby mohlo prenikať do bytov. Park, ktorý v Urban Residence vznikne, bude mať jednoducho hlavu aj pätu a zeleň, ktorá sa tam vysadí, bude mať šancu prežiť. 

Park pripomína, ako by sa hýbal, spravili ste vlnky. S akým úmyslom?

Vlnky sme zvolili preto, aby sme zvýšili množstvo substrátu pre stromy. Zvyšujeme ale aj  koeficient zápočtu zelenej plochy a najmä, čo je najdôležitejšie, páči sa to aj nám. Takže to má množstvo plusov. Vo vnútri, v žľaboch, ktoré vzniknú, vysadíme kvety, ktoré budú kvitnúť počas celého roka v jednotlivých etapách. Od parteru, kde budú kaviarne a reštaurácie, je zóna z pevnej dlažby, ktorá bude postupne prechádzať do zelene. Keď sa tam umiestni sedenie, obľúbené terasy, ľudia nebudú sedieť na betóne. Chceli sme to tam mať aj trochu „fun“.

Zaujímavo ste vyriešili aj fasádu budov. Prečo ste vsadili na tento štýl?

Urban Residence rastie priamo v mestskom prostredí. Tu sme v centrálnej mestskej zóne. Je to transformácia bývalého areálu Ferony, kde boli sklady, výrobné haly a je to pri starej železnici. Teraz je to prostredie nehostinné a zanedbané. Čím ďalej k Račianskemu mýtu je to však kompaktná mestská štruktúra, ktorých je v Bratislave málo. A sme veľmi radi, že máme šancu ju posunúť ďalej, mesto zjednotiť smerom ku Kukurici a k Bajkalskej ulici. A fasáda s tým súvisí, lebo má pravidelný raster. Je to pevný dom a zachytí uličnú čiaru, ako aj štruktúru domov oproti. Členený je na päť častí a tak prirodzene nadväzuje na architektúru Račianskej ulice. 

Mnohých stavebníkov kritizujú, že stavajú skleníkové búdy. Prečo ste sa rozhodli ísť inou cestou?

Jednak, aby sme boli iní, potom pre jednu dôležitú vec - aby si ľudia mali možnosť vybrať. Snažili sme sa dať do tohto projektu čo najviac pridanej hodnoty pre budúcich obyvateľov bytov a aj preto je fasáda a celý stavebný komplex taký, aký je. Zvolili sme napríklad možnosť plánovitého, dodatočného zasklievania balkónov. Zvolili sme jednotný, konkrétny systém, ktorý sa môže uplatniť, ale aj nemusí. Záleží to len a len na majiteľovi bytu. Môže mať balkón zatvorený, polootvorený alebo úplne otvorený. Tomu domu to neubližuje, práve naopak. Vytvára takú zaujímavú hru. A to je dôležité, lebo sme chceli vytvoriť priestor medzi verejným, rušným prostredím Račianskej a tichou zónou vnútrobloku. 

Nevnímajú klienti, ktorí uvažujú nad bytom alebo apartmánom v Urban Residence práve orientáciu na Račiansku ulicu ako hendikep?

Práve preto sme sa rozhodli pre balkóny pozdĺž celej ulice. Nechceli sme, aby okná mali obyvatelia rovno do Račianskej. Práve tým bezrámovým zasklením to vedia ovplyvniť, zavrieť sa. Tak tam vznikne medzipriestor. Obyvatelia majú pokoj a vnímajú to rovnako. Ukázalo sa to aj na predajných číslach, takže rozhodnutie spraviť obývacie jednotky aj do Račianskej a naopak, neurobiť tam nejakú stenu alebo pavlač bez bytov, bolo dobré rozhodnutie. A najmä nezabúdajme, že aj oproti bývajú ľudia, ktorí určite radšej uprednostnia akoby spolupartnera a nie slepú stenu.

Newsletter